Bulharsko

Úchvatná krajina ruží, slávny producent ružového oleja, rodná krajina jogurtu, krajina pobozkaná slnkom a obľúbené prímorské letovisko, cenovo dostupná lyžiarska destinácia ale… že by krajina vína? Keď premýšľate o víne, s najväčšou pravdepodobnosťou si predstavujete Francúzsko, Taliansko, Španielsko … Ale víno z Bulharska? To pravdepodobne nie je na vašom zozname tých, ktoré túžite ochutnať a spoznať. My však už teraz vieme, že by tam malo byť! Je najvyšší čas dať šancu bulharským vínam a dovoľte nám povedať prečo…
Víno z Bulharska má nezabudnuteľnú históriu, starú vinársku tradíciu, jedinečné odrody hrozna, ako aj medzinárodnú prestíž a pôsobivé množstvo ocenení – najmä v posledných rokoch!

Bulharské víno a jeho nevyrozprávaný príbeh

Rovnako ako čokoľvek iné na svete, aj bulharské víno má svoju vlastnú históriu a príbeh. Príbehy vznikajú preto, aby sa zdieľali. Aj dobré víno sa dorába preto, aby sme sa s ním delili počas príjemných chvíľ. Chceme sa preto s vami podeliť o pútavý príbeh vína z Bulharska. Pohodlne sa usaďme, nalejme si pohárik vínka a poďme preskúmať príbeh bulharského vínneho dedičstva.

Patrí víno z Bulharska do Starého alebo Nového sveta? Naspäť ku koreňom.

Bulharsko je jednou z najstarších vinárskych krajín na svete. Historický a archeologický výskum dokazuje pôvodný predpoklad, že prvý vinič v histórii bol kultivovaný ako hospodárska rastlina na území dnešného Bulharska. Dôkazy sa dajú vysledovať späť až do obdobia Trákov – starobylého národa, ktorý ovládal umenie výroby vína už pred niekoľkými tisíckami rokov.

Trácky elixír dlhovekosti a šťastia

Starovekí Tráci považovali víno nielen za vynikajúci nápoj, ale aj za prostriedok komunikácie medzi ľuďmi a bohmi. Víno bol skrátka božský nápoj.
Trácky Zagreus – náprotivok gréckeho boha vína Dionýza – bol tráckymi vinárskymi majstrami uctievaný nielen ako boh vína ale aj radosti a veselia. Dôkazom dávnovekej tráckej tradície vo výrobe a spotrebe vína sú nálezy nádherných tráckych pokladov, ktoré obsahujú predovšetkým vzácne zlaté a strieborné nádoby určené na víno, pričom mnohé z nich boli vyrobené na rituálne účely. Dokonca aj grécky básnik Homér už pred 3000 rokmi spieval chvály na trácke víno vo svojich eposoch. Zmieňoval sa o tom, že v tom čase bolo víno husté a sladké a bežne sa riedilo čistou vodou. Iba samotní Tráci ho pili čisté a nezriedené, a tento zvyk zmieňuje vo svojich dielach aj grécky filozof Platón. A ako perličku na záver tohto stručného historického pojednania by sme radi uviedli, že večerné popíjanie tohto ťažkého vínka viedlo k podobným problémom, s akými sa môžeme stretnúť aj dnes a ako to trefne už v dávnych dobách vyjadril Plínius mladší: „po pití tohto vína bolí hlava až do šiestej hodiny nasledujúceho dňa (čiže do poludnia)”.

V dobách dávnominulých Tráci verili, že sa prostredníctvom vína môžu dostať do blízkosti svojich božstiev. Dnešní bulharskí vinárski majstri veria, že talent dopestovať jedinečnú vínnu révu a vyrobiť z nej unikátne víno je neoddeliteľnou súčasťou bulharskej DNA.

A teraz je čas, aby moderní Tráci ešte viac verili svojmu vínu.

Druhý najväčší producent vína v 80. rokoch 

Bulharské víno prešlo obrovskými zmenami. V 70. a 80. rokoch minulého storočia Bulharsko predviedlo niečo ako menší ekonomický zázrak prostredníctvom svojho vinárskeho priemyslu. Vtedy bulharský štátny monopol na víno prekonal skutočnosť, že Bulharsko vlastne nemalo žiaden skutočný domáci trh s vínom, vsadil na niekoľko jedinečných domácich odrôd hrozna a využil ideálne klimatické podmienky na pestovanie najznámejších svetových odrôd a takmer celú obrovskú produkciu vína presmeroval na predaj do bývalého Sovietskeho zväzu. V jednom momente 80. rokov sa Bulharsko stalo druhým najväčším svetovým výrobcom vína z hľadiska objemu.

Žiaľ, masívna kampaň Michaila Gorbačova, prezidenta Sovietskeho zväzu, zameraná proti nadmernej konzumácii alkoholu, si vyžiadala svoju daň pomerne rýchlo, čo viedlo k masívnemu poklesu dopytu po bulharskom víne a to zase k okamžitému zanedbávaniu bulharských vinohradov. Vinárstva a vinohrady boli v 90. rokoch nesystematicky sprivatizované, čo viedlo k nadmernému rozdeleniu pozemkov a prevádzky často prešli do rúk ľudí, ktorí mali iba malý záujem o výrobu vína. Kvalita aj kvantita utrpeli a Bulharsko ako keby zmizlo z vinárskej mapy sveta.  

Bulharská vinárska DNA sa však nemohla len tak vytratiť. Naopak, vinárom toto prerušenie poskytlo čas na zotavenie a dalo silný stimul a silu, aby sa stali ešte lepšími v chuti vína a známejšími dobrým menom vo vinárskom svete. S rozvojom technológií a s novým trendom globalizácie aj v oblasti vína ľudia zmenili svoje myslenie a tým pomohli zmeniť aj víziu a stratégiu bulharského vinárskeho priemyslu.

Nebol to jednoduchý proces. V prípade mnohých vinárstiev si to vyžiadalo niekedy až tri roky rokovaní s takmer tisíckou majiteľov pôdy, aby dokázali dať dokopy 200 hektárov vinohradov. Zo začiatku odrážala kvalita dorobeného vína fakt, že tieto vinohrady boli len nedávno založené. Kvalita sa však rýchlo zlepšila, pretože vinári boli silne motivovaní túžbou získať späť dobré meno a urobili aj šikovný ťah – prizvali si špecialistov – konzultantov zo známych vinárskych oblastí, akým je napríklad svetoznámy francúzsky enológ, rodák z Bordeaux, známy aj ako “lietajúci vinár” Michel Rolland. Tento odborník už spolupracoval s viac ako 150 vinárstvami na štyroch kontinentoch zeme a pomáhal vytvárať desiatky svetovo úspešných vín, pretože verí idei, že každé dobré víno si ponechá svoje tajomstvo, ale nápady a pokrok v sektore vinárstva treba zdieľať. 

Súčasnosť. Staronová vinárska krajina

Bulharsko je krajina, kde vinári vnímajú vinárstvo ako umenie. Preto vždy hľadajú nový spôsob, ako zapôsobiť, prekvapiť a uspokojiť milovníkov vína.

Vždy je tu niekto, kto vymyslí čosi nové a zvláštne – či už ide o umenie výroby vína, technológiu alebo samotné víno. Vždy je tu niekto, kto urobí aj to, čo predtým bolo nemysliteľné. Spomedzi posledných „vynálezov“ vyberáme organické vína, s ktorými ako prvý prišiel vinársky dom Orbelus a k nemu sa v posledných rokoch pripojili ďalší. Ďalšou špecialitou je oranžové víno, vzácne modré víno, ale aj rozprávkovo voňavé malinové alebo aróniové vína. 

Veľké vína sú vždy vítané, či už je ich sláva spojená s históriou alebo ju prináša vinárska budúcnosť. V súčasnosti je bulharské víno vyváženou kombináciou starodávnej tradície s najmodernejšími technológiami. 

Ocenenia a uznanie po celom svete

Vďaka takým podujatiam ako Concours Mondial de Bruxelles alebo Medzinárodnej súťaži a festivalu vína na Balkáne mali bulharské vína vynikajúcu príležitosť preukázať svoju jedinečnosť a originalitu, autentickosť a štýl, kvalitu a konkurencieschopnosť. V roku 2016 sa 23. ročník súťaže Concours Mondial de Bruxelles sa konal vo veľkolepom bulharskom meste Plovdiv – ktoré má tú česť niesť titul Európske kultúrne hlavné mesto roku 2019. Táto súťaž ukázala obrovský úspech bulharských vín. Počet medailí získaných bulharskými vínami ešte nikdy nebol taký veľký. Bulharskí výrobcovia dostali rekordné množstvo ocenení za celú históriu svojej účasti na tomto podujatí – až 109 medailí. Týmto spôsobom Bulharsko získalo povesť krajiny, ktorá vyrába vína vysokej kvality, pretože 42% zo všetkých 260 bulharských vín prezentovaných na svetovej súťaži získalo medaily, z toho 4 zlaté Grand medaily, 47 zlatých medailí a 58 strieborných medailí. A pritom na súťaži sa zúčastnilo viac ako 9 000 vín z 55 krajín celého sveta! Pozývame vás teda do našej e-predajne bulharských vín, aby ste si tieto vínne špeciality vychutnali vlastnými zmyslami a v pohodlí domova. A veríme, že uznáte, že roky tvrdej práce a vášne pre víno dostali Bulharsko a jeho vinárskych majstrov späť na vínnu mapu sveta.

Priestor pre Váš komentár